Brnenskí žobráci aneb “neměl bys pět kaček?”

K životu v Brne už tradične patria stretnutia s brnenskými žobrákmi. Tí sú zvyčajne strašne hladní. Teda až do chvíle, než im ponúknete nejaké jedlo.

– Neměl  by ste korunku na jídlo?

– Kúpim vám hotdog.

– Ale takové já nejím!

S tým, že korunkou na jídlo myslia korunku na čúčo, má bohaté skúsenosti asi každý, kto žije v Brne.

– Neměl bys korunku na jídlo?

*Držím právem v ruke pizzu, do ktorej sa chystám s chuťou zahryznúť, ale zastavím sa a gestom mu ju ponúkam. Vyzerá však vyplašene.*

– Ne ne, korunku, korunku…

Hovorí sa, že pivo je tekutý chlieb. Čúčo teda logicky asi musí byť tekutý hlavný chod aj s polievkou a dezertom k tomu.

Netvrdím, že všetci žobráci sú beznádejní alkoholici. Niektorí z nich sú alkoholici nádejní. Iní dokonca ani nie sú alkoholici. Česť týmto výnimkám, ale nanešťastie sú to naozaj len výnimky. Niekedy sa však aj im môže situácia vymknúť z rúk a všetko môže byť úplne naopak…

Vykračujeme si po chodníku s Pankrácom a pomaly sa blížime ku skupinke sediacich žobrákov. Nie, nepoznám žiadneho Pankráca, ale myslím si, že Peťo nechcel byť s týmto príbehom menovite spájaný. Preto ho tu v rámci zachovania anonymity nebudem uvádzať ako Petra, ale ako Pankráca.

Keď už sme skoro pri žobrákoch, jeden z nich zrazu zdvihne a kráča smerom k nám. Nasledujúce dve vety boli vyslovené v ten istý čas:

Žobrák: Hele, neměl bys cigáro?

Pankrác: Nemáš pět kaček?

Ž: COŽE?

Vyzerá, akoby ho práve niekto oblial studenou vodou. Takéto niečo sa ho očividne ešte nikto nikdy nespýtal.

P: Nemáš pět kaček?

Ž: Cože?

Bezdomovec stále nemôže uveriť svojim ušiam. Ja svojim ušiam verím, no musím sa v rámci bezpečnostných opatrení otočiť, aby nebolo vidieť môj záchvat smiechu.

P: Neměl bys pět kaček?

Ž: Jojo, počkej.

Odchádza smerom k skupinke svojich parťákov. Vyťahujú mešec a čoskoro má Pankrác v ruke päťkorunu. Poďakuje sa a my odchádzame. Do Albertu na nákup…

(Sunday, June 2, 2013)