If you’re going to San Francisco be sure to wear some flowers in your hair
Môže ho niekto nemať rád? František ma úplne dostal na kolená a plazila by som sa pri jeho nohách celý svoj život. V tomto meste chcem určite prežiť časť svojho života. San Francisco má viac európsky nádych, než ten americký. Očarí vás nielen svojimi nádhernými uličkami, architektúrou, ale aj ľuďmi. Ľudia sú celkovo v Amerike veľmi milí, ale bála som sa, že vo veľkých mestách to bude iné. Nie je. V San Franciscu sme sa prvý deň previezli na lodi popod Golden Bridge.
Potom sme si pozreli Pier 39, kde bolo veľa obchodíkov so suvenírmi, hudba, kolotoče, pouliční umelci, váľajúce sa tulene a neskutočne skvelá atmosféra.
Večer sme ukončili v Chinatowne, kde sme sa navečerali. Samozrejme, že hlavné slovo pri výbere čínskej reštaurácie mala cena. Vybrali sme podnik, kde sme sa najedli za 8 dolárov a mali sme 4 chody! Tak som prvý krát v živote vyskúšala ryžový čaj, nejakú divnú cestovinovú vec plnenú mäsom (dúfam, že nie mačacím- ale bola som dosť hladná, takže mi to vtedy bolo jedno), zázvorovú polievku, krabíky a koláčik šťastia, ktorý mi povedal, že som veľmi silná osoba a dostanem to, čo chcem. No uvidím.
Potom sme sa poprechádzali večerným mestom a zaľahli do postele. Na druhý deň sme sa len tak fľákali, vozili sa, pozreli si Lombard Street (Ulica, ktorá je asi najkľukatejšia na svete je tvorená ôsmimi zákrutami v kopci, ktorý má 40 stupňové stúpanie. Je to jednosmerka, čiže sa dá prejsť iba z vrchu.), vychutnali sme si výhľad na mesto a skončili v hippies štvrti Haight Ashbury. Tam bolo neskutočné množstvo malých obchodíkov. Jeden obchod vo mne zanechal neskutočný zážitok. Bála som sa tam vkročiť, pretože pri vchode bola čierna plachta. Pomaly som odhrnula plachtu a očarila ma vôňa indických čajov, východná hudba a mierové znaky všade naokolo. Cítila som sa ako u nejakej čarodejnice. Bol to úplne iný svet, mala som pocit, akoby som zrazu snívala a ten sen ma unášal ďaleko od všetkého na miesto, kde sa len medituje a usmieva. V tejto štvrti boli aj vintage obchody, v ktorých by som najradšej strávila celý deň. Najviac sa však zabávam na obchode s marihuanovými predmetmi, čajmi a sladkosťami. Už pri vchode ma ovanula silná vôňa a keď sa na mňa usmial sympatický predavač, nebola som si istá, či to bolo mojou krásou. Každopádne mám zaručené, že svoj tovar pozná dokonalo.
Postupne sa zvečerievalo a ja som si začala uvedomovať, že už odchádzam. Pozerala som po výkladoch ponuky na prácu a mala nutkanie vkročiť tam. Vkročiť tam, povedať, že tam chcem pracovať a zostať tam. Nastupujeme do auta. Prevezieme sa po talianskej štvrti a dávame San Franciscu navždy zbohom. V mojom prípade to bolo iba „see you“. Dovidenia. Alebo ako chcete. Ale ja sa tam vrátim, to viem s istotou povedať. Možno to bude na smrteľnej posteli, ale určite ho chcem ešte vidieť a rada by som ho aj viac spoznala. Dva dni mi nestačili.
