Byť letuškou nikdy nebol môj sen

od autora: Barbora Lacková · 26. marca 2015

“Lietanie je umenie hodiť sa o zem a netrafiť sa.” Douglas Adams

Pozn. Autorky: Podobnosť udalostí, osôb, miest, času, spôsobu a deja v tomto článku so skutočnosťou je čisto náhodná. A možno aj nie.

Úprimne, byť letuškou a tráviť pracovnú dobu v natlakovanej lietajúcej trubici vo výške 38 000 stôp nad zemou nikdy nebol môj sen. Od môjho prvého pasažierskeho letu do Stockholmu (ďakujem braček) však lietanie milujem a táto práca bola jedna z možností ako spoznať niečo nové. Krajiny, ľudí, jazyky, život za hranicami, „svet“. Možnosť hovoriť 24/7 po anglicky bola len príjemným bonusom (a aj preto mi napísať slovenský článok trvá hodiny). Tak som do toho šla a už viac ako tri mesiace je mojim domovom a základňou krajina čokolády, piva, hranoliek, šedej oblohy a najnovšie žiaľ aj teroristov.

Aj po štvrťroku v aktívnej leteckej službe a 144 letoch je pristávanie a vzlietanie stále mojim najobľúbenejším bodom programu (V angličtine majú na to pekný výraz – „airborne“ – voľne preložené „zrodený vo vzduchu“). Za túto dobu som zatiaľ stihla nakuknúť na 37 letísk v 14 krajinách dvoch kontinentov a vo vzduchu strávila 324 hodín. Toľko k štatistikám.

Kam tento mesiac poletím?

Prečo len nakukla? Výhodou a zároveň nevýhodou môjho nízkonákladového zamestnávateľa je že sa vždy vraciame na základňu. Takže spím vo vlastnej postieľke, nemám jet-leg, ale Kanárske ostrovy alebo Cyprus obdivujem iba z dverí lietadla a pasažierom s úsmevom na tvári ticho závidím J . Vynahrádza to však Staff travel (zamestnanecké letenky) a výhodná poloha Belgicka, takže počas dní voľna sú možnosti cestovania do celej Európy v podstate obmedzené iba vašou fantáziou a financiami. Ja som sa zatiaľ orientovala najmä na návrat domov, predsa len rodinu, psíka, domov a najmä maminu kuchyňu v zahraničí nič nenahradí. S kamoškami/ priateľom sme však už zopár miest navštíviť stihli – Nemecký Frankfurt a Koblenz, samozrejme Brussel, čarovné Brugge a Oostende na pobreží Belgicka,

10885235_10205868485577312_7173528780005344749_n

Vianočný Brussel

Lille na severe Francúzska, Taliansky Rím a okolie, a najnovšie sa chystáme za Guinessom do Dublinu.

A k samotnému letuškovaniu – celé je to o ľuďoch. O tých šiestich v uniforme a +-189 bez nej. Na mojej základni je niekoľko stoviek letušiek a letušiakov a málokedy letíte s tými istými. Keď sa stretne správna posádka so správnou náladou je to paráda a aj takmer 5 hodinový let na Paphos je príjemným zážitkom. Bernou stranou mince sú však pasažieri a nie je nič krajšie keď sa pri odchode poďakujú, usmejú a darujú koláčik alebo pomaranč z vlastnej záhradky. Niektorí sú hanblivý a darček v podobe taštičky s kreditkami, mobilmi a kľúčom od mercedesu nechajú vedľa sedačky aby ste si ho našli sami. Pasažier je vo všeobecnosti tvor zábudlivý a mojej kolegyni sa pri bezpečnostnej kontrole po odchode cestujúcich dokonca podarilo nájsť v skrinke malé dieťa (to samozrejme vrátila majiteľom, ešte bolo v záruke). No a keď cestuje za rozlúčkou so slobodu partia španielskych „gaučov“ a budúci ženích je v kostýme žirafy o zábavu máte postarané.