Výzva: Ubehnem maratón za 100 dní?

Už dlhšiu dobu ma lákalo si  “niekedy” ubehnúť maratón. To “niekedy” konkrétne trvalo viac než dva roky. A presne podľa toho plánu som aj behával – tiež iba niekedy. Keď som zistil, že môj “niekedy” prístup príliš nefunguje, tak som si povedal, že treba zmeniť taktiku. Napadlo mi, že si kúpim lístok na maratón rok dopredu. Potom mi neostane nič iné, než naň jednoducho natrénovať a zabehnúť ho.

Zhodou okolností sa však stali dve veci, ktoré môj plán ročnej prípravy zmenili:

– Objavil som knižku s veľmi vtipným názvom Jak uběhnout maraton za 100 dní

– Zistil som, že Košický maráton je približne za tých 100 dní

Jednoducho geniálna príležitosť otestovať, či táto knižka funguje! Okamžite som sa zaregistroval na Košický maratón a pustil sa do toho s mojim obľúbeným mottom Skoč, krídla si pripneš neskôr. A tak už dva mesiace intenzívne behávam. V sobotu som po ôsmych týždňoch trénovania prvýkrát zabehol polmaratón. Už to považujem za úspech – hlavne keď si spomeniem na strednú školu, na ktorej som nebol schopný ubehnúť ani dvanásťminútovku.

Samotný priebeh môjho osamoteného polmaratónu bol oveľa jednoduchší ako som čakal. Doteraz som si na behanie nebrával vodu, pretože som si hovoril, že to bude potrebné až od polmaratónovej vzdialenosti. No ani keď som v sobotu vybiehal, tak som si ju nevzal s naivným prístupom, že sa to predsa vyrieši samo.

Prvých dvanásť kilometrov som klasicky zvládal bez pitia, no potom som začal byť smädný. Našťastie môj rafinovaný plán zafungoval a ako na zavolanie sa zjavila občerstvovacia stanica – hostesky na cyklistickom chodníku rozdávali vodu zdarma ako súčasť reklamnej kampane. S nadšeným “ďakujem!” som odbehol s fľaškou v ruke a pokračoval zvyšných deväť kilometrov. A tak bežím ďalej. A nabudúce si pre istotu vezmem aj tú vodu…