Neber cukríky od cudzích ľudí!

Som človek, ktorý sa veľmi rád túla sám. Rada sa rozprávam s cudzími ľuďmi, a práve toto mi vždy v detstve zakazovali. Napriek tomu zákazu sa neustále rozprávam s neznámymi a navyše tu v Amerike je to úplne normálne.

Jeden deň som sa vybrala navštíviť štvrť Capitol Hill. Chcela som nájsť nejaké divadlo. Namiesto toho som však objavila miesto, kde hrala hudba a bolo tam veľmi veľa ľudí. Bola to výstava miestnych umelcov. Niektoré výtvory boli zaujímavé, iné mi prišli ako … No posúďte sami. Na výstave bolo víno zadarmo, takže to by sa nezaprela moja slovenská povaha, keby som si nedala.

Okrem toho som na ulici spoznala dúhového uja s menom Purple Mark (nič purpurové však na sebe nemal). Pochválil mi moje Kedsky a môj štýl.

Počas výstavy som sa nenápadne presúvala malým priestorom a snažila sa pôsobiť tak, že tam každého poznám. Po čase som aj poznala, lepšie povedané spoznala, učiteľku španielčiny Kiley a mladého hudobníka Raphaela. Takže som mala o spoločnosť postarané. Na výstavu sa prišiel pozrieť aj Purple Mark, hneď som k nemu pribehla a on bol očarený mojou otvorenosťou. Potom podišiel ku mne a dal mi do ruky niečo v alobale so slovami: „ Zvyčajne to nedávam cudzím ľuďom, ale ty si mi veľmi sympatická. Je to 90 percentná čokoláda, najlepšia akú si kedy jedla.“ Ja som sa ho s obavami spýtala, či v tom nie je nejaká droga. On odvetil, že nie a potom znovu zmizol. A tak som tam stála  s čokoládou v ruke a so zvedavosťou v hlave.

Z výstavy som odchádzala spolu s Raphaelom. Povedala som mu o čokoládke a počas kráčania som dostala nápad vyskúšať ju. Môj prvopočiatočný plán bol vyskúšať to s Maťou (kamarátkou,ktorá tu je so mnou, keby niekto nevedel), ale v ten moment som na to zabudla. A tak som s úplne cudzím chalanom vyskúšala čokoládu od Purple Marka. A viete čo? Bola úžasná a bola to fakt pravá 90 percentná čokoláda. Čo z toho vyplýva? Nie každý dúhový čarodejník musí predávať drogy. Okrem toho, logicky si položme otázku, prečo by chcel zdrogovať úplne cudzie dievča? Niekedy som možno príliš dôverčivá, ale na Purple Marka mám šťastie. Nedávno som ho stretla v autobuse, keď som išla na jeden úúúúžasný festival. Ale o tom nabudúce 🙂