O tom, ako sme fotili v brnenských uliciach

Bylo, nebylo, kde bolo tam bolo… bolo Brno. Módna fotografka ruby-fish sa rozhodla vyraziť do ulíc a nie je sama…

Naša výprava má štyroch členov:

– fotografku Romy

– moju maličkosť

– Peťu a Maťu, ktoré nám robia ochranku a vďaka ktorým pôsobíme ako profesionálny tím

Mojou úlohou je oslovovanie cudzích ľudí, keby náhodou naša paparazzistka mala plachú chvíľku. Peťa a Maťa využívajú svoj dokonalý módny vkus na výber správnych “obetí” Romankinho fotoaparátu.

Neohrozene kráčame ulicou a vydávame sa na “lov”. Naše kroky vedú naprieč centrom Brna – Náměstím svobody. Romy je ozbrojená digitálnym kalibrom ráže padesát milimetrů. Skúmavými pohľadmi hľadáme vhodné obete. Aj keď je ľudí vonku pomerne veľa, vhodný materiál chýba, a tak fotoaparát zostáva až príliš dlho hladný.

Co jste čekali, jsme v Brně a je víkend

komentuje nepriaznivú situáciu Maťa.

Nevzdávame sa a skúmame brnenské ulice ešte pozornejšie. V tom akoby zastal čas. Oproti nám kráča ONA. Naša prvá “obeť”. “Lukáš”, hovorí nadšene Romanka a ukazuje na mladú tmavovlásku, ktorá práve prešla okolo nás. Predbieham ju a staviam sa pred ňu.

Na ušiach má slúchatká. Rukami jej naznačujem, aby si ich dala dole. Odhadujem, že jej mama zakázala baviť sa s cudzími ľuďmi, a tak sa predstavujem a vysvetľujem jej, že fotíme pouličnú módu. Zoznamujem ju s Romy. Oznamujeme jej, že nás veľmi zaujala a že si ju chce Romanka odfotiť. Nadšene súhlasí a po pár cvaknutiach sa s ňou s úsmevom lúčime.

Chviľku potom stretáme ďalšiu vhodnú kandidátku, ktorá kráča po meste s jednokolkou. Potom, čo zistí, o čo nám ide, vyzerá veľmi vystrašene.

Né, dnes néé!

hovorí placho a začína utekať preč.

– Hmmm, musíme im dať jasnejšie najavo, že ich zastavujeme práve preto, že vyzerajú super.

– Oukej, tak ja si od nich začnem najskôr pýtať telefónne číslo a potom im bude hneď jasné, že vyzerajú dobre.

Sme však profesionáli a žiadne pýtanie čísel sa nekoná.

Ďalšou obeťou sa stáva nič netušiaca Maťa, ktorá “doplatila” na to, že sa oblieka až príliš dobre.

Pár sekúnd potom oproti nám kráčaju dvaja nastajlovaný hiphoperi. Romy má strašnú chuť si ich cvaknúť, a tak sa pýta:

Čaute, môžem vás zastaviť? Fotíme pouličnú módu, vadilo by vám, keby som si vás odfotila?

“To by mě opravdu nasralo”, hrá formu jeden z nich a odchádza preč. Nemáme slov. Nie preto, že by nás o ne obrali, ale keby ste mali taký záchvat smiechu ako my, tiež by sa vám ťažko rozprávalo.

Po ďalších dvadsiatich minútach úspešného, ale aj neúspešného pátrania zastavujeme mladý párik, ktorým vysvetľujeme o čo ide:

– My fotíme zaujímavých ľudí, môžeme si vás odfotiť?

– “Ja som chorý a ani ty nevyzeráš tri krát zdravo”, hovorí romanticky s pohľadom na priateľku a potom sa obracia na nás:

”Vy ste zaujímaví, prečo neodfotíte samých seba?”

Nakoniec sa však predsalen prestáva brániť, keď zisťuje, že jeho priateľka má na vec opačný názor ako on.

Neskôr dokonca zastavujeme holku, ktorú pred pár minútami stopol niekto iný! Paranoidne sa obzeráme po ulici, no naša konkurencia zostáva pred nami ukrytá. Nebojácne však pokračujeme ďalej…

To ako naše nebojácne pokračovanie vlastne dopadlo nájdete na blogu ruby-fish.blogspot.cz.

(Monday, April 15, 2013)