Stratená v kasíne
Začiatok bol veľmi chaotický- pobaliť si všetky veci, nič nezabudnúť, nezmeškať lietadlo a nasadnúť doňho. Podarilo sa a tak sme úspešne s jednou kamarátkou skončili v Las Vegas na letisku. Druhá kamoška, s ktorou som strávila čas v USA sa rozhodla pre plavbu po Karibiku. My sme sa rozhodli pre Kaliforniu a niektoré národné parky na západe USA. Prvú noc sme spali na letisku, lebo sme čakali na kamoškinho priateľa a jedného kamoša. Noc nebola veľmi pohodlná, po niekoľkých mesiacoch spánku na veľmi mäkkom matraci zrazu realita na tvrdej zemi. Dojem z tohto mesta je asi takýto- sex a automaty. Na každom rohu sa vám ponúkajú nejaké ženské, resp. chlapi chodia s reklamami na rôzne dievčatá. Las Vegas v podstate nie je veľké mesto, jediné, čo ho robí výnimočným je jedna veľká ulica plná kasín a bordelov.
V Las Vegas sme strávili dohromady tri noci. Ale naozaj iba noci, lebo inak sme cestovali po okolí a tam sme sa prišli len vyspať a pozrieť si nočné mesto. A práve poslednú noc sme vychytali hotel v centre mesta. Nebolo to síce Bellagio (jeden z najluxusnejších hotelov), ale mali sme bazén. Potom som sa rozhodla prejsť a pozrieť sa do nejakého kasína, pretože kamoši si chceli aspoň na pol hodinku oddýchnuť na izbe. A keďže ja som nezmar a nemôžem len tak spať v Las Vegas, spravila som si menšiu prechádzku. Ako som si tak kráčala rušným mestom, uvidela som veľmi dobre oblečených ľudí kráčať do jedného kasína. A keďže ja som bola oblečená v šatoch a bola som (akoby moje kamarátky povedali) „vyštramandená“ (táto slovenčina je úžasná, nie?).
Tak som sa rozhodla sledovať tých ľudí a dostať sa do kasína. Vošla som tam a všade boli automaty, rulety, stoly, podniky, veľa ľudí a tak som sa s úsmevom prechádzala. Hrala som sa na to, že tam patrím a že moja kabelka obsahuje neskutočné množstvo peňazí a môžem si dovoliť, čo len chcem. Dokonca som tam natrafila na speváka, ktorý bol na všetkých billboardoch a mal tam menší koncert pre uzavretú spoločnosť. Samozrejme, že sa mi tam podarilo dostať, lebo koncert už bol na konci a už sa nepozerali na vstupenky. Potom som sa pozrela na hodinky a zistila som, že za desať minút sa mám stretnúť s kamarátmi pred naším hotelom. Tak som skúšala všetky únikové východy. Bohužiaľ, ani jeden nebol ten správny. Nevedela som názov ulice, názov hotela, proste nič. Jediné, čo som si pamätala bol nápis Beach Club, lenže všetci ma posielali k obrovskému hotelu Beach Club, a to, čo som videla ja bol malý Beach Club- klub. Zúfalá, už bez pretvárky na luxusnú dámu som blúdila obrovským kasínom a skúšala všetky východy. Dokonca som volala aj tej kamarátke, lenže mi nebrala telefón. Pýtala som sa každého, lenže v podstate som im nemohla dať žiadny záchytný bod, keďže som nevedela odkiaľ som prišla. O pár minúť, keď som sa jednej tete snažila vysvetliť ako vyzerá môj hotel, mi zavolala kamarátka a povedala mi názov ulice, kde bývame. Teta sa tak na mňa pozrela a povedala mi, že tá ulica je dlhá. Mne to však nevadilo, keď budem na ulici, tak sa už budem vedieť orientovať. Vyprevadila ma teda na ulicu, upozornila ma, aby som sa nebavila s cudzími chlapmi a k nikomu nenastupovala do auta. Keď som už bola na ulici zistila som, že som vyšla z úplne iného hotela a kasíno, do ktorého som na začiatku vošla bolo o tri hotely ďalej. A takto som si overila pred tým neoverenú informáciu, že kasína a hotely v Las Vegas sú všetky prepojené.
