Turistický

25072015

 

Moje dve fantastické tety sú vo Fínsku. Neviem, či to niečo znamená pre vás, ale pre mňa to znamená fotky, emaily a, čo si budeme klamať, závisť. Sauna. Savonlinna. Sibelius.

11790126_842419172492877_1057896469_o                                                   11793390_842855002449294_2112340042_n

Nič to, keď sa skĺbi túžba za domovom (v podobe prahnutia po kyslom mlieku) a závisť kvôli Fínsku, musí sa čím skôr nájsť rozptýlenie. A čo človeka najlepšie rozptýli, ak nie jedlo, umenie a pestovanie narcizmu?

Keď sme vychádzali z domu, vedeli sme len dve veci – že sa budeme veľa fotiť a že minieme veľa peňazí. Ale boli sme ochotné obetovať finančné prostriedky i duševné zdravie ľudí na Facebooku.

Apropos duševné zdravie, šofér autobusu cestou do centra Seattlu sa zubami – nechtami snažil si ho udržať. „Tak vospolok, teraz sa všetci pozrite na pravú stranu,“ zahlásil, keď sme prechádzali po moste. „Vidíte tú premávku? Nie ste zrazu veľmi šťastní, že ste v autobuse a letíte do mesta ako na krídlach?“ Ja osobne som o jeho duševnej labilite začala uvažovať pri nekonečnom skandovaní „Raz, dva, tri – GO MARINERS!*“, ale to bolo pravdepodobne zavinené iba mojím indiferentným, k negatívnemu sa nakláňajúcim vzťahom k športu. Jednoznačnú odpoveď sme ale dostali po jednom extra nevydarenom pokriku. „I CAN’T STAND MY JOB!**“ zaburácal šofér do mikrofónu, a celý autobus vybuchol smiechom. A potom sa zarazil. A potom sa začal neisto pochechtávať, snažiac sa sám seba presvedčiť, že šofér len vtipkoval, a že nás teraz všetkých nezabije prudkým strhnutím volantu za zábradlie mostu.

Ale naozaj, určite si len robil srandu. Myslím. Každopádne sa nám podarilo vystúpiť nie náhle v strede mosta, ale na správnej zastávke, Pioneer Square.*** Priznám sa, že komunizmus mi pri tomto názve nenapadol ani raz, ale to len preto, že Pioneer Square zapácha silným smradom bezdomovcov, alkoholu a nebezpečenstva, ktorý vás donúti zabudnúť aj na takú veľkú vec ako je komunizmus. To, čo názov námestia naozaj znamená, sme sa mali dozvedieť za malú chvíľu na prehliadke historického podzemia. Ale.. prečo si pred namáhavým výkladom histórie neskočiť osviežiť dušu – čokoládou?

  DSCF6470   IMG_20150725_133012
IMG_20150725_132952  IMG_20150725_132958

 

Ja som si ale osviežovala dušu aj niečím iným – na ceste k Chocolate Factory je totiž obchod s Utility kiltami****. Tak prečo si nezájsť okolo neho? A späť z Chocolate Factory tiež okolo neho? Do začiatku prehliadky máme ešte čas, nezájdeme sa prejsť .. okolo Utility Kilt obchodu? A späť tiež okolo neho, prečo by sme vôbec šli inou cestou? Samozrejme z čisto všeobecného dôvodu smútku za domovom (kilty -> Škótsko -> Európa -> domov), určite nie kvôli tomu černošskému predavačovi, ktorému bol pracovný úbor tak akurát správne nad kolená.

Keď už sa našich nenápadných prechádzok okolo začal dotyčný černoch báť a radšej zavrel obchod Keď už sa môj smútok za domovom trochu pominul, pobrali sme sa na sľúbenú prehliadku seattle-ského podzemia. Seattlle je totiž – trocha histórie – vybudovaný na pozostatkoch svojej prvotiny. Ale aby ste neboli príliš zmätení, poviem vám v skratke ako to bolo.

Americkí pionieri (ha, námestie pionierov) prešli dlhé míle až kým prišli na miesto, kde stojí dnešný Seattle a povedali si: „Hm, toto je asi najmenej hrozné miesto, ktoré sme našli, ostaneme tu.“ Je síce pravda, že sa trochu báli, že cez blízke hranice k nim začnú prúdiť Kanaďania a budú ich nútiť sledovať hokej, ale riskli to a postavili mesto. Drevené mesto veľmi nízko a blízko vode a ešte k tomu bez poriadnej kanalizácie. Dnešní obyvatelia mesta hovoria, že pionieri mali „pravého seattleského ducha“ – to jest keď máte fakt príšerný nápad, ale aj tak v ňom vytrváte až do konca. Takže ako tak fungovali, až kým sa jedno ráno nezobudili a nevypálili mesto do tla ako Nero Rím. (Reálne? Týpek v obchode topil lepidlo a nejak sa zabudol. Začalo horieť a on to, chudák, chcel zahasiť vodou. V obchode nad ním sa predávali farby. O dve ulice ďalej bol sklad s whiskey. A aby toho nebolo málo, celé mesto bolo drevené.) Ale pionieri sa nevzdali a povedali si, že v meste sa aj tak nedalo veľmi žiť, tak je vlastne dobre, že zhorelo. Aspoň môžu začať znovu. A aby nemali problém s nízkou polohou, vodou a kanalizáciou, vybudujú ho o poschodie vyššie. Znížia kopce, zvýšia chodníky a ulice. Vybudovali si, pionieri, päťročnicu na to, aby pôdu dostatočne zdvihli. Ale obyvatelia tam chceli žiť už včera, nie až o 5 rokov. Začali mesto obnovovať hneď po požiari, ale vzhľadom na predpokladanú päťročnicu umiestnili luxusné ozdobné vchody na druhé poschodia budov. Za pár rokov mesto prvé poschodia zasypalo hlinou, postavilo nové ulice a chodníky na druhom poschodí, a ozdobné vchody sa začali využívať.

DSCF6477  DSCF6490

DSCF6493 DSCF6502 DSCF6500

DSCF6503 DSCF6508 DSCF6510 DSCF6511 DSCF6512

História mesta v skratke – mnoho vtipov o Kanaďanoch, obyvateľoch Seattlu, kanalizácii a veľmi rozvinutom krajčírskom odvetví (ak neviete, čo tým mám na mysli, začnite čítať Terryho Pratchetta). Kto by nebol po takej hodine histórie dobre naladený?

IMG_20150725_152822  IMG_20150725_152603  IMG_20150725_152748

 IMG_20150725_153558  IMG_20150725_153651        

IMG_20150725_154314 IMG_20150725_154213

IMG_20150725_154034 IMG_20150725_153914

Alebo ako sa na Slovensku hovorí, “proti slnku žiaden dišputát”. Alebo je to “proti slnku veľa muziky”?

Ale i dobrá nálada trvá iba dovtedy, kým vám nevyhladne. Hladný človek = nervózny človek, hovorí stará pravda, a aby sme tomuto osudu predišli, zašli sme do najlepšej thaiskej reštaurácie v meste. Takej tej perle uprostred blata, ktorá zvonku vyzerá ako priemerný čínsky fastfood. Potom si ale všimnete zástup ľudí, ktorý čaká pred dverami aj polhodinu, aby sa tam dostal a začne vám to vŕtať hlavou. A dobre, že vám začne, pretože vnútri je kuchár, ktorý pred vami majstrovsky zvláda 6 panvíc a ani kvapka potu z neho nespadne, jedlo je vynikajúce a relatívne lacné a zážitok k tomu je zadarmo.

DSC01211 DSC01213 DSC01214 DSC01218

Spomínala som umenie? To čakalo na konci cesty, keď sme sa unavené po záživnom dni vracali domov. Posledný krát, pretože pred nami bolo sťahovanie a Bellevue sme už domovom volať nemali. Zbadali sme stánky s obrazmi a vystúpili sme do festivalu lokálneho umenia, do slnečného letného dňa obrazov, sôch a inštalácií od výmyslu sveta. Dva stánky ma zaujali úplne odlišným spôsobom. Do jedného, v ktorom boli vystavené obrovské kovové sochy havranov a iných lietajúcich bytostí, som vkročia so slovami: „Len taký nápad, ale vy, pane, by ste mali robiť draky.“ „Ja viem, a aj ich robím,“ znela hrdá odpoveď a po nej nasledovala nadšená trochu geeky/nerdy konverzácia o týchto nádherných tvoroch, od ktorej ma Janie musela skoro reálne odtrhnúť. Druhý stánok ma dojal dokonalou krásou a harmóniou, ktoré dýchali obrovské kamenné tváre v záhradách a lesoch. Ak som umelcovi v predošlom stánku sľúbila, že keď budem mať vlastný zámok určite si od neho kúpim dvojposchodového draka, tu mi scéna predo mnou vyrazila dych a ja som sa dokázala iba pozerať s otvorenými ústami. Janie mi ušla pred hodnou chvíľkou, no ja som sa nemohla pohnúť z miesta. Nakoniec som si opäť začala cítiť nohy a ušla som ako všetci ľudia, ktorí stoja pred príliš veľkou krásou. Zopnuté ruky v ďakovnom geste, dlaň na srdci vo výraze dojatia a úklon majstrovi bolo všetko, na čo som sa zmohla.

Bol slnečný letný deň a bol posledný deň v Bellevue.

01_Sacred_Stone_Persephone_Wall_Hanging
____________________________________________________________________________________________________

*Do toho, Mariners. Mariners je bejzbalový tím Seattlu. Veľmi, veľmi zlý.

** „Neznášam svoju prácu!“

*** námestie pionierov

****  ak by ste nevedeli, čo znamená kiltPicture

Llyrianna

Llyrianna píše hlúposti a nazýva to blogom x)

Môže sa Vám ešte páčiť...


Get Widget