Jen projíždím

07062015

Včera bol perfektný deň. Bolo slnko a nebola práca. Bola prechádzka do parku, ktorý máme v Bellevue (to je samostatné a svojbytné mesto, a nie štvrť Seattlu, ako som si myslela. A ozaj, viete o tom, že Seattle nie je hlavné mesto Washingtonu? Vraj akási Olympia. Ja viem, čože?) a ktorý sa vola Downtown Park. Pre mňa je to ale Central Park, lebo som sa doňho zamilovala tak ako Janie do Central Parku v New Yorku.

Svojou veľkosťou to nie je ani zlomok z toho newyorského monštra, ale uchvátil ma na prvý pohľad. Ľudské ruky ho utvorili do tvaru kruhu – symbolu dokonalosti, plnosti, Boha. Všetko v ňom ma napĺňa pokojom, chuťou počúvať country, písať básne a spievať harmónie.

Kačky, ktoré vám pózujú na fotku. Tichý vodopád a strieborné perly, ktoré tvorí v jazierku pod sebou. Elegantné inštalácie vytvárajúce vo vánku takmer zenovo pokojný pohyb. Slnko, páliace do chrbta, keď si čítate úryvky z Roetkeho básní, keď sa vám nimi plní duša a básnika, ktorého ste doteraz nepoznali, v mihu vediete na novovystavaný piedestál vo svojom srdci.

A lavičky.

Jednoduché drevené lavičky rozostavené po celej dĺžke kruhu. Keď sú vyhriate slnečnými lúčmi, sú neuveriteľne pohodlné. A každá z nich je niečia. Malá plaketka na dreve oznamuje, komu lavička patrí. Niektoré označenia sú jednoduché – napríklad „Annina lavička*“. Iné obsahujú i dva dátumy s pomlčkou v strede. Pozdrav rodičom do neznáma od milujúcich detí. Spomienka na spriaznenú dušu. Úryvok z básne.

.

Z každej niečo vyžaruje, pri každej niečo cítim. Dokonca som ich pri mojej prvej návšteve nemohla prečítať všetky, lebo toho na mňa bolo moc – Roetkeho básne a osudy ľudí, ktorých mená sú vygravírované na lavičkách. Ale však ma poznáte.

Pri tej osudnej prvej návšteve som si predsavzala, že za toto leto napíšem na každej z nich jednu báseň. Predsavzatie, ktoré ma po pár dňoch napĺňa ak nie hrôzou, tak aspoň bázňou, ale bázeň a báseň sú predsa skoro to isté.

Tak prečo nie?

_____________________________________________________________________________________________________
*Annie’s bench