Pláž, hory a návrat do autoškoly?
Pláž v Lion’s Bay a (ne)otužovanie
Cez víkend sme sa rozhodli navštíviť pláž v Lion’s Bay. Nie som síce žiadny plážový fanatik (stráviť na nej niekoľko dní si príliš predstaviť neviem), ale na pár hodín je to super. Príde mi fascinujúce, že sa dá byť na pláži, keď je vonku okolo 30° a zároveň v pozadí vidieť vrcholky zasnežených hôr. Vliezť do vody sa mi ale príliš nechcelo, keďže bol Pacifický Oceán celkom chladný. Svoju chvíľkovú „váhavosť“ som si však neskôr vynahradil otužovaním v ešte chladnejšej rieke neďaleko nášho domu. Dávam si teda predsavzatie, že nabudúce do oceánu už určite vleziem.
Túra Sea to Summit
V ďalšom zo svojich voľných dní som vyrazil na jednu zo známejších túr v Squamishi – Sea to Summit. Má sedem a pol kilometra a človek pri nej nastúpa viac než 900 metrov. Po ceste som stretol viacero ľudí. Predbehol ma jeden manželský pár, ktorý mal podľa všetkého naozaj nachodené. Manžel vyštartoval rýchlym tempom už na začiatku a jeho manželka išla pomalšie a dlhšiu dobu držala tempo so mnou. Okomentovala to s tým, že ju síce nikdy nezvykne čakať, ale aspoň ju vždy na vrchole privíta aj s pivom. Čoskoro potom aj ona zmizla niekde v diaľke. Prišli mi v zaujímavom kontraste s párom, ktorý som stretol asi v štvrtine cesty. Mal som pocit, že navrchol dôjsť naozaj nevládzu a jeden druhého občas doslova tlačili do kopca. Väčšinu trasy som si však prírodu užíval osamote a nakoniec mi celá cesta trvala dva a pol hodiny. Po tejto krásnej túre som si mohol zostup dole užiť s výhľadmi z lanovky.
Lezenie a joga
Squamish je lezecké mestečko. Takmer každý tu žije outdoorovým životom a mám pocit, že práve lezenie je tu najobľúbenejšie. Na umelú lezeckú stenu som síce chodieval pomerne často, ale na skutočnej skale som bol zatiaľ len raz v živote v Kojšove s kamošom Ivanom. Bavilo ma to, ale nemal som príliš veľa ďalších príležitostí si lezenie vonku vyskúšať častejšie. Aj preto som bol nadšený, keď nás Mišo zobral na jedno z lokálnych lezeckých miest Electric Avenue a urobil nám taký malý úvod do lezenia. 🙂 Navyše tie výhľady na okolité hory boli naozaj čarovné a tak dúfam, že sa tu k lezeniu ešte dostanem.
Vo voľnom čase sme začali chodiť aj na jogu v parku a pravidelné pretiahnutie svalov v kombinácii so šumením listov a čerstvým vzduchom som si naozaj obľúbil. Príde mi fenomenálne, že po roku a pol pandémie mám prácu, počas ktorej som stále vonku a ani voľný čas nie je ohraničený štyrmi stenami. Nieže by som nemal rád svoju bežnú prácu za počítačom, ale dočasne je to veľmi príjemná zmena. 🙂
Alone
S našou pani domácou, od ktorej si prenajímame byt máme takú malú tradíciu – raz týždenne spolu pozeráme seriál/survival reality show Alone. Odohráva sa na Kanadskom ostrove plnom Grizzly medveďov. Odborníci na prežitie v nej súťažia v tom, kto najdlhšie vydrží sám na ostrove, kde si naozaj všetko musia zaobstarať len a len sami. Sú od seba izolovaní a aby prežili, stávajú sa lovcami, zberačmi, ale aj staviteľmi prístreškov. Svoje úlovky musia uchrániť pred medveďmi. Zároveň zastávajú aj úlohu štábu – to čo sa deje, filmujú sami, keďže názov seriálu naozaj vystihuje to, že sú na všetko sami. Neviem či je tento seriál známy aj u nás, ale určite stojí za pozretie.
Znovu do autoškoly?
Keďže medzinárodný vodičák v Britskej Kolumbii platí len 90 dní, zdá sa, že budem musieť znovu absolvovať skúšobný test, aj jazdu. Na písomný (resp. počítačový) test sa v Squamishi nedá zaregistrovať a tak si skúsim niektoré ráno privstať a vystáť radu. Ideálne s predstihom pár hodín. Po úspešnom teste sa človek môže registrovať na samotnú jazdu. Tá je údajne zarezervovaná naozaj veľmi dlho dopredu a tak dúfam, že to do tých 90 dní naozaj stihnem. Keďže má Kanada so Slovenskom dohodu, pred jazdou mi pravdepodobne vezmú vodičák a ak bude jazda úspešná, dostanem nový, Kanadský. Ten sa dá potom neskôr po návrate na Slovensku opäť vymeniť za Slovenský.
Ak bude jazda neúspešná, tak budem bez vodičáku. 😀 Budem teda veriť, že všetko klapne tak ako má. Dúfam, že to nedopadne ako moja prvá jazda, keď som si robil vodičský preukaz približne pred trinástimi rokmi. Potom čo mi skúšobný komisár povedal, aby som zaparkoval kde chcem, tak ho príliš nepotešilo, keď som zaparkoval našikmo cez dve parkovacie miesta. Dnes už to až také katastrofálne nie je, ale aj tak som zo skúšobnej jazdy celkom nervózny, takže uvidíme ako sa to vyvinie. 🙂
Vodopády Shannon Falls
V Squamishi je veľa krásnych miest vhodných aj na mikrovýlety, ktoré zaberú naozaj len pár minút. Preto sme sa po práci zastavili pozrieť sa na Shannon Falls – majestátne vodopády, ku ktorým trvá cesta len pár minút. Myslím že fotka ich veľkosť vôbec nevystihuje – je na nej vpravo hore človek pre ilustráciu, ale vlastne ho vôbec nie je vidieť. 😀
Vlog?
Na vlogovanie som síce odvahu zatiaľ ešte nenašiel, ale Peťa je odvážnejšia a už odzačiatku začala robiť vlog, ktorého playlist nájdete tu. Ja zatiaľ zastávam aspoň funkciu kameramana. 😀
