Päivä kaksi alebo rozhodnie nie o tom, ako som zaspala do školy

Môj nový domov sa volá Retrodorm, a je to preto, že je retro.
„A preto, že je retro, budete kľúče od svojej izby nosiť na krku ako v detstve,“ povedala nám Rosa, milá a krásna Fínka, ktorá je vedúcou nášho kurzu.  Celý problém okolo našich dverí je totiž ten, že sa zamykajú a odomykajú podľa toho, v akej sú práve nálade. Long story short*, odomknutie izby stojí 35€ a to je dobrá motivácia. Našťastie sme vyfasovali šnúrky na krk, za ktoré sa vôbec nemusíme hanbiť, a keď niektorí z nás už v prvý deň museli platiť spomínanú čiastku, rýchlo sme si na ne zvykli. Stále však predpokladáme, že dvere majú z našich poplatkov nejaké výnosy, a preto robia to, čo robia. Ako povedala Rosa: „The doors are tricky. DO NOT TRUST THEM.*“

Ďalšia úžasná vec na Retrodorme (áno, situácia s dverami sa ráta za úžasnú. Môžem nosiť kľúče na šnúrke na krku a mám skvelú výhovorku!) je to, že sa nachádza uprostred lesa. Z hlučného centra Turku je to dvadsať minút chôdze, a z najbližšej štvorprúdovky asi dve minúty kopcom, ale akonáhle ho vystúpate, ocitnete sa vo fantastickom tichu a príjemnej vôni borovíc, ktorá našťastie vôbec nepripomína borovičku.

To ticho je tak intoxikujúce, že vás núti celý čas iba sedieť vonku na hojdačke, piť čaj, a rozjímať nad tým, že STE VO FÍNSKU. Alebo spať. Ale to nebudem rozoberať, lebo potom by som vám musela povedať o tom, ako som hneď v tretí deň školy zaspala a stihla prísť až po obede. Ako sa na mňa profesori usmievali s chápavými pohľadmi. A ako som to povedala mamke, a tá ma chcela každé ráno budiť prezváňaním zo Slovenska. A to nechcem, pretože sa mi budete smiať. Aha, les!

Cez víkend však vstávam skoro, pretože je dôležité využiť ho na výpravy do neznáma. V sobotu, napríklad, symbolizovali neznámo Turkuské ostrovy. Svojich 35€ ušetrených za odomknutie izby som preto v radosťou minula na okružnú plavbu pomedzi ne, ktorá mala tri veci, za ktoré tie peniaze rozhodne stáli. Prvá, Turkuské ostrovy. Druhá, na lodi bol bufet plný dobre vyzerajúcich jedál z rýb, ktoré boli fantastické, alebo viac či menej nechutne vyzerajúcich rýb, ktoré boli tiež fantastické (a jednej, ktorá vyzerala natoľko nechutne, že som sa ju neodvážila ochutnať). No a tretia vec.. tretia vec je ten pocit, keď sedíte na lodi, ktorá sa plaví pomedzi Turkuské ostrovy, v žalúdku máte veľa dobrého jedla, a priamo nad vašou hlavou si vo vetre majestátne veje obrovský modrý kríž na bielom pozadí.

Ten pocit, že..ste vo Fínsku.

Ale to už viete.

Llyrianna

*
Aby som prešla k veci
Dvere sú zákerné. NEVERTE IM.