Päivä? Viimeinen.

Sedím vo svojej izbe, jem kaurapuuro a je mi smutno.

Sedím vo svojej izbe, jem kaurapuuro a je mi smutno z toho, čo pred malou chvíľou skončilo, a z toho, čo skončí o niekoľko hodín.
Kecám, proste sa mi len nechce baliť.

Kecám, je mi smutno. Po chodbách Retrodormu sa premávajú kufre, ich majitelia kráčajú popri nich so zvesenými hlavami a zovšadiaľ sa ozývajú nešťastné odpovede na otázku „When are you leaving?*“  Niektorí šťastní odchádzajú už dnes v noci, nám ostatným bol ako danajský dar ponúknutý ešte posledný večer a niekoľko hodín zo zajtrajška.  Plány, že si poslednú noc poriadne užijeme, opatrne zaznievajú z rôznych strán, ale všetci vieme, že to bude len väčšie utrpenie, pretože na konci sa aj tak budeme musieť rozlúčiť či už s fínskymi tútormi, alebo so spolužiakmi rôznych národností, ale hlavne s mestom, ktoré sme si zamilovali.

Philipine ma však vie bez výnimky rozveseliť.  Keď pred pár minútami zaklopala na moje dvere, hrala mi z notebooku pieseň Stupid Stupid (autor Alex Day, pozn. autora :D), a čo čert nechcel, práve, keď som otvorila dvere, zaznel refrén, a tak som si dovolila priamo do tváre mojej kamarátky s úsmevom zaspievať: „You’re stupid stupid TARARARARARARAM…*“  Phil namiesto odpovede pokojne prešla okolo mňa do mojej izby (pričom bravúrne preskákala pomedzi rôzne neživé a niekedy možno už aj živé veci a odpadky, zakrývajúce podlahu) a pustila pieseň, v ktorej refréne sa spieva: „I’m a loser baby, so why don’t you kill me?*“ (Beck – Loser, pozn. autora) Som rada, že táto malá Francúzka zdieľa so mnou zmysel pre sarkazmus a humor, aj keď niekedy je ťažké nesmiať sa na pohľadoch ostatných, keď naše rozhovory obsahujú hlavne vety typu „I hate you*“ či „F**k off*“ (Philipine má na mňa zlý vplyv, pretože s jej adorable francúzskym prízvukom znejú anglické nadávky úplne dokonale.).

Dnes som si ale chcela vziať za ženu Kanaďanku Summer. Po ceste do školy mám antikvariát, ktorého majiteľ má každý večer dovolenku. Včera ako mne napriek ale papier s informáciou o večernej dovolenke zmizol. Bohužiaľ mne to bolo figu platné, pretože včera sme mali program až do večera, ale šla som spať s presvedčením, že časy večernej dovolenky skončili a dnes sa tam budem môcť pozrieť. Fínsky antikvariát – viete si ma predstaviť šťastnejšiu? Aby som to nenaťahovala, ujovi z antikvariátu je asi zaťažko robiť viac než jeden deň v týždni, pretože dnes oznam o dovolenke už opäť visel na dverách. No niin. Zabijem sa, keď nebudem mať plnú poličku kníh, ktorým nerozumiem?
Nuž a dnes si sedíme v reštaurácii po luxusnom obede, už trochu smutní, lebo Fíni nám práve odovzdali certifikáty a oficiálne ukončili náš kurz a ľudia sa pomaly rozchádzajú domov baliť. Pri našom stole sedíme ako jedni z posledných a keď sa zrazu zdvihne aj Summer, šokovane sa jej pýtam, prečo odchádza. Summer mi vysvetľuje, že ide do bookshopu*, ale do takého, kde majú second-hand very cheap books*, a keď je pri tom, že sa tam „nemôžeš otočiť, lebo uličky sú zapratané knihami“, už stojím na ceste a čakám, kedy vyrazíme.

(Dokážete si predstaviť, že som bola v siedmom nebi.)

Cestou domov sme sa zastavili, aby sme si vypočuli fínskeho mladíka, ktorý hral na gitare a spieval hlasom podobným Kurtovi Cobainovi (a ešte niekomu, na koho meno si neviem spomenúť). Z jednej pesničky sa stalo asi sedem a naše posledné mince zaslúžene padli do jeho gitarového púzdra. Zaujímavé však je, že na to, ako mu nevadilo verejné vystupovanie, komplimenty ho dostávali do úzkych. Náš potlesk nám od neho vyslúžil prekvapený výraz a červeň v tvári, a keď som sa ho spýtala, či piesne boli jeho, a po kladnej odpovedi mu zložila poklonu, jeho fínština bola prisámbohu horšia, ako moja. Nakoniec však dokázal vyplodiť akési poďakovanie a my sme ho radšej nechali, nech ho náhodou netraumatizujeme – veď ako si potom bude chlapec zarábať?

Nuž, certifikát je teda na stole, fínske knihy takisto, a mne neostáva nič iné, len začať baliť, aby som sa mohla prechádzať s batohom po chodbách a odpovedať na otázku „When are you leaving?“. Lebo to je u nás dnes konverzácia číslo jedna.

PS: Dnes sa mi sníval sen o tom, že som bola na castingu u G. R. R. Martina, do novej série Games of Thrones. Casting spočíval v sedení na Martinovej posteli v akejsi jurte, pitia čaju a mne, odpovedajúcej na Martinove otázky. Skončilo to vetou: „Nuž, na rolu to asi nebude, nehodíš sa na ňu, ale aspoň po tebe pomenujem nejakú novú postavu..“ Fun.

*
Kedy odchádzaš?
Si hlúpa, hlúpa, TARARARARARARAM!
Som lúzer, bejby, tak prečo ma nezabiješ?
Nenávidím ťa. Vypadni.
kníhkupectvo, veľmi lacné knihy z druhej ruky