Prírodné krásy USA
Z Las Vegas sme sa hneď prvú noc vybrali pozrieť Grand Canyon. Bohužiaľ na pol ceste jeden kamoš zistil, že na hoteli zabudol foťák a museli sme sa vrátiť. Čiže náš čas príchodu do Grand Canyonu bol okolo štvrtej poobede, čo by až tak nevadilo, ale všetci odchádzali, pretože pršalo. Fajn, budeme mať úplne iné fotky ako ostatní, budeme originálni! Snažili sme sa rozveseliť samých seba, ale keď sme vystúpili z auta, že sa ideme aspoň odfotiť, tak nás ovalil nielen dážď, ale aj obrovská zima. Ja som okamžite po odfotení zamierila do auta, aby som počkala, dokým prestane pršať. A prestalo. A posúďte sami, či to stálo za to. Pretože ten pohľad na tú krásu ma donútil plakať. Neviem prečo. Viem, že to vyznie hlúpo, ale plakala som. Možno to bolo od šťastia. Grand Canyon je miesto, ktoré sa oplatí vidieť!
Monument Valley patrilo Indiánom. Všade okolo bol plot, takže ak patríte k lezeckým nadšencom, pohľad vám asi nebude stačiť. Každopádne nám stačil a doteraz nechápem, ako je to možné. Možno je naozaj lepšie nechať niektoré veci v tajnosti a nepýtať sa. Proste to tak je, žasnime z toho, aká je príroda dokonalá a nič ju nenahradí. Obrovské kamene uprostred púšte.
Death Valley, alebo Údolie smrti. Hory, obrovské hory. A zas obrovský park. V Amerike je fakt všetko veľké. Hýbajúce kamene sme však nevideli. Ale boli sme na mieste, kde skoro nikdy neprší a kde je sakramentsky teplo. Badwater Basin je najnižšie položené miesto Severnej Ameriky (85,5 m pod hladinou mora). Zem na tomto mieste bola pokrytá soľou a keďže sme boli hladní, rozhodli sme sa tú soľ vyskúšať. Najskôr sme to robili len kvôli fotke, ale potom nám tá soľ tak zachutila, že sme lízali a lízali. A ja som si aj zameditovala v piesočnatých dunách.
Yosemity National Park
Keď sme išli do Yosemitov, strávili sme noc v aute. Teplo sme sa obliekli, vypili pár pív a rozprávali sa. Zaspávali sme v noci a vôbec sme nevideli, v akej kráse ideme spať. Až ráno, keď nás zobudili slnečné lúče sme zistili, že sme na správnom mieste. Na Yosemity človek potrebuje niekoľko dní, asi ako na každý národný park v Amerike, keďže sú obrovské a človek má stále čo obdivovať. My sme si pozreli niekoľko vyhliadok, kde sa dá ísť aj autom a potom sme si spravili menšiu túru na jeden z Yosemitských vodopádov. Cestou nás sprevádzali nenažrané veveričky a veľmi veľa turistov, z nich však málo Američanov. Američanov sme stretávali len na vyhliadkach, kde sa dalo ísť autom. Okrem toho sme stretli modrého vtáčika, srnku a tetu sekvoju. V Yosemitoch bývajú často požiare, a aj keď sme tam boli my, tak tam horelo. Ďalší moment, kedy sa mi chcelo plakať. Dívate sa na tú krásu a zároveň sledujete vrtuľníky, ktoré sa strácajú tam kdesi v diaľke v zadymenom prostredí. Verím však, že to sympatickí americkí hasiči mali pod kontrolou a yosemitské stromy sú naďalej v Yosemitoch.
To boli moje postrehy z americkej prírody, je krásna, rôznorodá, miestami neobjavená a človek žasne, že v nej nájde zo všetkého kúsok.
(fotky poskytol Juraj Mrázik)
