Full of Love in the U.S. aneb ako sa Jana zamilováva, odmilováva a zabáva
Janka píše o svojich zážitkoch z leta v Amerike..
Začnem hneď od začiatku. Mojou prvou láskou v USA bol hneď náš už v prvom článku spomínaný šéf J Moja kamoška, ktorá tu bola minulý rok, hneď vedela, že sa mi bude páčiť. A tak sa vždy, keď ide okolo pokochám jeho úsmevom. Aj keď musím uznať, že vyzerá ako ken a chcela by som vedieť, či jeho žena vyzerá ako barbie. Áno, v tom je pes zakopaný, má obrúčku a určite je šťastne ženatý a jediné, čo o mne vie, je moje meno a v podstate spolu vôbec nekomunikujeme. Platonická láska ako vyšitá. Fotku bohužiaľ nemám, čiže si predstavte asi tak 40 ročného (možno 38 ročného, možno aj menej???) muža s bielymi zubami, svetlými vlasmi a udržiavanou postavičkou. Nejdem pokračovať, aby ste náhodou neslintali.
Ďalšou láskou bol cottage cheese. Nieže by som ho už nemala rada pred tým, ale mala som tu s ním takú aféru, že bol vo mne deň čo deň. Nie nechcem byť úchylná, ale vážne som ho jedla každý deň na obed a niekedy aj na večeru. Viete ako som už spomínala, že tu je všetko v takých veľkých baleniach. Tak aj on bol, čiže bolo logické, že keď som si ho kúpila jedla som ho aspoň týždeň. Ale už som ho odstavila na vedľajšiu koľaj a dám si ho len niekedy, takto sme si aspoň vzácnejší.
Pokračujem. Mojou ďalšou láskou bol môj box číslo 40, kde rozkladám tie svoje slnečníky a stoličky. Hlavným dôvodom bola ďalšia láska tam a tou je veľmi komunikatívny plavčík, ktorý ma učil shag dance (typický tanec pre South Carolina, taký beach dance), no a my sme ho aj tancovali na pláži. Takže uznajte, kto by sa hneď nezamiloval. Potom sme spolu kecávali deň, čo deň a konečne som mala pocit, že moja angličtina sa posúva lepším smerom. Ale ako to už býva, veci sa menia a teraz už toľko nekecáme. Ale niekedy prinesie loptu a zavolá ma, aby som si s ním išla kopať. Takže sa vraciam do svojich detských čias a užívam si, že sa môžem hrať. Okrem toho mi niekedy pomáha so slnečníkmi a stoličkami na konci dňa, čo nerobia všetci plavčíci. Kupuje mi obed, keď som spoločensky unavená a nestíham si ho večer sama pripraviť alebo mi prinesie energetický nápoj, keď vidí ako zúfalo spím na stoličke. Ale ako som už v minulom článku spomínala, veľké kamarátstva tu hneď nečakajte. Už pred mesiacom mi sľúbil, že pôjdeme surfovať a moja noha ešte na surfe nestála a moja ruka sa surfu ani nedotýkala. A to bol môj plán na leto jasný- naučiť sa surfovať. Ale stále sa nevzdávam a verím, že to vyjde. Najväčšou láskou z tohto boxu bol však malý trojročný chlapec Carl. Tento chlapček mi jedno ráno vkuse nosil mušličky a vždy bol strašne šťastný, keď nejakú našiel : „Another shell! A big shell. Look, another shell! For you.“
A kde by sa dala najlepšie spoznať ďalšia láska ako na party. No to bolo iba zdanie. Žiadna láska, ale aspoň vám bližšie opíšem americkú party. Okrem toho, ako som už v minulom článku spomínala, že Amíci dávajú do všetkého šľahačku, pijú aj alkohol v nie príliš tekutej konzistencii, čiže ho jedia v podobe želé. Úprimne povedané, bolo to tak nechutné, že som to musela vypľuť. Ďalšia zaujímavá vec na amerických party je, že hrajú rôzne hry, aby sa mohli opiť. Ich najčastejšia hra je beerpong. Pravidlá sú jednoduché, na koncoch stola sa rozložia plastové poháre s vodou a úlohou je trafiť sa loptičkou do pohára na druhom konci. Čiže váš súper triafa do pohárov, ktoré sú pri vás a vy zas naopak. Dúfam, že som to zrozumiteľne vysvetlila. A alkohol? Alkohol je vo vašej druhej ruke, ktorou nehádžete loptičku a vždy, keď sa trafíte, musíte sa napiť. Amíci to hrajú väčšinou s pivom, čiže rýchle opitie nečakajte, keďže jedno pivo môžete piť aj dve hodiny. A pri mojom triafacom šťastí by som ostala triezva celý večer. Čiže beerpong nie je pre mňa. No a čo by to bol za party večer, keby neskončil niekde vo fastfoode. Veď ako v Brne na Českej, v Prahe na Národní tříde, v Liptovskom Mikuláši v Hellase, tak tu sme skončili vo Wendy´s Drive-Through. Zaradili sme sa za ďalšie autá a keď na nás prišiel rad z objednávacej mašinky sa nikto neozýval. Tak sme stále dookola opakovali našu objednávku a po piatich minútach (vo fastfoode) nám nejaký hlas povedal: „You don´t have a car. You can´t order.“ Áno Amerika- dekromatická krajina a ako nás diskriminujú, keď nemáme auto. Našťastie som ukecala uja v aute, či by nám to neobjednal a dali sme mu peniaze. Kamoška po tomto zážitku zahlásila : „Nabudúce sa oblečiem za auto.“ Neviem, či vám to príde vtipné. Je to predsa len interný humor. Ale ja som sa na tom strašne zabávala v ten večer.
Čiže z mojich amerických lások nič reálne. Vlastne teraz som si spomenula na jednu, ktorá spí pod mojou posteľou. Krabica s týmito topánkami! Láska na prvý pohľad. Nikdy ma neopustia. Vždy ma budú mať rady. Aj ja ich, dokým mi nespravia otlaky. Pevne verím, že ich nespravia nikdy a nerania moje srdce.
A kto bude ďalšia láska? Chlap v peknom aute, ktorý stojí vedľa nás na červenej? Áno, kamoška sa smeje, že ja sa zamilovávam každých päť minúť. Niečo to na tom asi bude. Neviem, ale keď ja všetko milujem. Milujem vás 🙂
