LA a hviezdy
Zo San Francisca sme išli rovno do LA. Išli sme po starej diaľnici, ktorá vedie popri pobreží a ponúka niekoľko krásnych výhľadov. Hneď prvý bol hmla, ale to bolo tým, že bolo ráno. Neskôr sme už videli nádherné útesy, v diaľke vystrekujúce veľryby a na pobreží sa vyvaľujúce tulene, ktoré sa, nevieme z akého dôvodu, obhadzovali pieskom. Do LA sme prišli v neskorých hodinách, ale aj tak sme chceli vyskúšať teplotu Pacifiku. Ako sa ukázalo, známi, ktorí ma varovali, že sa nebudem dlho kúpať, mali pravdu. Stihli sme síce západ slnka v Pacifiku, ale tá voda bola tak studená, že som sa potopila v niekoľkých vlnách a vyšla von. Okrem toho mi vlny na západnom pobreží prišli omnoho silnejšie, než na východnom. Tu bolo aj viac surferov. Vtedy som si začala samú seba predstavovať na surfe, ale hneď ako ma zmiatla jedna vlna, vedela som, že by som si mala radšej samú seba predstavovať pod surfom.
Po kúpaní sme sa išli ubytovať. Dokým sme sa dostali do nášho hotela, bola už tma. Zápchy v LA boli ešte horšie ako v San Franciscu. Takže už sme nemali veľa času podniknúť niečo veľké, a tak som vygooglila nejakú najstaršiu časť LA- mexickú štvrť. Ale ako to už býva zvykom- v LA sa stále niečo natáča, a táto štvrť bola uzavretá práve kvôli natáčaniu. Tak sme sa previezli k jednému mólu, kde bol pouličný romantický mexický spevák, ktorý svojím telenovelovým prejavom dostával všetky ženy do vytrženia a mňa do závalu smiechu. Potom sme sa poprechádzali jednou ulicou so samými barmi a diskotékami. Samozrejme, že som mala chuť tancovať a tak som sa zo zvedavosti spýtala na vstup do jedného klubu. Nebolo to príliš drahé, iba 300 dolárov a to tiež pre tých, ktorý sú na zozname hostí. Tomu som síce nepochopila, ale budiš. Potom som našla iný podnik, kde bol vstup 50 dolárov. To už bola lepšia cena, a keby som vedela, čo sa mi stane na Floride (k tomu sa dostanem v ďalšom článku), tak tých 50 dolárov za ten jeden večer dám.
Na druhý deň sme si pozreli chodník slávy, ktorý nie je ničím výnimočný. Možno tým, že som sa konečne pozerala pod nohy a ani raz sa nepotkla. Každopádne niektoré svoje obľúbené hviezdičky, ktoré som našla, som si aj odfotila. Ďalšou zaujímavosťou chodníka slávy je veľa ľudí a veľa raperov, ktorý vám ponúkajú svoje CD. A ak náhodou odmietnete, začnú do vás kričať, že obdivujete nejaké hviezdy na zemi a prichádzate o budúce hviezdy, ktoré stoje pred vami. Možno som mala naozaj tú česť spoznať budúcu rapovú hviezdu a potom si budem biť hlavu, že som si nekúpila jeho CD.
Ďalším bodom bolo nájsť domy slávnych, ale keďže nám automat s mapou, kde hľadať hviezdy, zožral peniaze, žiadne domy slávnych sme nevideli. Iba také „menšie“ vily. Prešli sme sa po Rodeo Drive, kde nakupovala Julia vo filme Prette Woman a aspoň na chvíľu som sa cítila ako ona, až na to, že som si nič nekúpila. Posledný bod pred mojím odletom bol Hollywood (alebo ako u nás doma hovoria holý úd). A tak som prvý krát v živote videla holý úd.
