Čo sa dá robiť, keď je vymodlený deň voľna…
Day off, jediný deň, keď mi je dovolené spať v posteli dlhšie ako do 5.40. Ráno vstanem, spravím si pohodové raňajky a prečítam si The New York Times. Potom idem do knižnice vrátiť a požičať nové knihy. Zájdem do Recreation Center v North Myrtle Beach, tam si zatancujem na hodine Jazz Exercise alebo na hodine Zumby. Je to obrovská sranda. Sú tam síce samé staršie tety a je to pre mňa dosť jednoduché, ale aj tak zo mňa tečie tak, ako keď ráno roznášam stoličky a slnečníky. No a na týchto hodinách sú tety, čo majú aj vyše 70 rokov! Skáču, spievajú, užívajú si to. Jednej tete som povedala, že chcem v 75 vyzerať ako ona. Fakt kočka a tipla by som jej tak 60 rokov maximálne. Nie, nemá žiadne plastické operácie. Len aktívne žije, cestuje a usmieva sa.
Minulý týždeň sme chceli ísť na parasailing, ako zamestnanci mesta to máme zadarmo. Lenže mali veľmi veľa ľudí, takže musíme šťastie skúsiť inokedy. Keď sa tam dostaneme, zážitok dopodrobna opíšem.
A čo sa dá ešte robiť? Surfovať!
Dá sa tu hrať minigolf! Nuda. Teda možno nie, ale fakt ma to neláka.
No a samozrejme skype. Ak ma máte radi, prosím ozvite sa mi na jana.mrazova92, privítam každú zaujímavú rozpravu. (Už ste možno šancu prepásli, day off už nebudem mať, jediná možnosť ako so mnou skypovať je, že vydržíte kvôli mne do pol noci hore, lebo ja ráno o piatej vstávať len tak kvôli hocikomu nebudem. )
Pikošky z večerov? To je celkom súkromná záležitosť. Ale niečo prezradím.
Tak fotka z House of Blues. Bola som tam na jednom koncerte. Kamoškám sa nechcelo, tak som sa vybrala sama a chlapci boli veľmi šikovní, až na to, že tam zdochol pes a nikto tam nebol.
Potom sme pár krát boli s českými ľuďmi na BoatHouse. Tam som sa vytancovala dva krát, keď som tam bola tretí krát, znovu zdochol pes. Ale spoznala som tam jedného Brazílčana a bol to práve ten večer, keď Brazília tak škandalózne prehrala vo futbale, on si z toho však nič nerobil a hrdo mal na sebe tričko svojej krajiny. Okrem toho veľmi dobre tancoval.
Mali sme tu aj party hard na Broadway at the Beach. Takto som sa „vyštramandila“ (fotka iba z domu) a takto som skončila (ha mobil sme tam pre istotu nemali, takže fotku neuvidíte, ale informovaní vedia 😀 ).
(Vyštramandená Janka si stojí na vedení)
Za to sme mali so sebou pasy. Čo bola možno chyba, lebo som samozrejme svoj pas stratila. Na vybavenie nových dokladov, resp. na vybavenie, aby vás pustili domov a nezostali ste žiť na termináli ako Tom Hanks (aj keď to je úplne iný príbeh) potrebujete občiansky preukaz, a ten som si samozrejme nechala na Slovensku. Čiže už som uvažovala nad tým, ako vlastne skončím a či náhodou nezostanem v USA ilegálne. Ale asi som dieťa šťasteny a môj pas sa našiel v aute, takže sa na mňa môžete doma tešiť. Len mi prosím nevravte aká som sprostá a nezodpovedná, už som si sama trieskala hlavu o stenu. A nepýtajte sa ma prečo som si brala so sebou pas. Odpoveď je jednoduchá, tu sa musíte všade preukázať. No a práve s tým mám ja problém. Pre Američanov ešte nemám 21, keďže môj dátum narodenia je 9.2.1993. Čo je v našom formáte 9.február, to je pre Američanov 2.september. No a keďže na všetkých dokladoch mám 9.2. a iba v pase na vízach mám February 9, je nevyhnutné nosiť so sebou pas. Je to moja jediná záchrana, keď chcem, aby ma niekde pustili a dali mi dobrý drink. Ale všetko zlé je na niečo dobré. Aspoň môžem v Amerike v septembri oslavovať narodeniny! Takže očakávam vaše gratulácie.
