Všetko je na niečo dobré
Po úde nasledovala moja cesta do New Yorku. A mohli ste sa dovtípiť, že som letela práve cez Floridu. Na Floride som sa mala stretnúť s druhou kamarátkou, ktorá sa vracala z Karibiku (prvú kamošku som nechala s chalanmi v LA). Kamarátkina loď mala priplávať až za desať hodín a keďže som mala veľa času, rozhodla som sa ho stráviť s východom slnka na Miami Beach. Známi mi povedali, že to je kúsok od letiska a taxík stojí 20 dolárov. A tak si šikovná Janka zavolala taxík a povedala taxikárovi, že chce ísť na nejakú pláž. On trochu nechápal a tak som mu povedala, že to môže byť trebárs Miami Beach. Ok, povedal taxikár a už sme išli nočnou diaľnicou. Teda už bolo šesť hodín ráno, ale stále tma. Ako som sa tak dívala na taxameter, zistila som, že cena už dávno presiahla hranicu 20 dolárov a Miami Beach nikde. Spýtala som sa ho, ako to je ešte ďaleko a on mi povedal, že ešte dva krát toľko, čo sme prešli. To sa mi už prestalo páčiť a povedala som, nech to hneď otočí späť na letisko. Celú cestu naspäť som sledovala taxameter a modlila sa za to, aby sme už boli na letisku. Keď sa už cena vyšplhala na 79 dolárov, povedala som mu nech zastane. Bolo mi jedno, že som bola pri prvom termináli a nie pri druhom, odkiaľ mi letelo lietadlo. Ten kúsok som sa už prešla. Snažila som sa ho obmäkčiť slzami, ale nepodarilo sa. A to je dôvod, prečo som mohla v LA v pohode navštíviť diskotéku za 50 dolárov. Na Floride som sa previezla nočnou diaľnicou za 80 dolárov!
A tak som si išla sadnúť dovnútra, kde som poriadne mrzla, keďže môj kufor ma čakal až v New Yorku. Začala som plakať. Možno to bolo z únavy, možno to bolo z toho, že som hlúpa, a že Miami Beach je kúsok od iného letiska, a že som sa mohla spýtať na cenu predtým, než som nastúpila. Začala som si uvedomovať, že dospelácky svet asi nie je pre mňa, že veľký svet nie je pre mňa. Bola som úplne znechutená z toho, že mám ísť do New Yorku. A v tom momente som počula svoje meno : Ďžana Merazova! Džana Merazova! Ozývalo sa to dookola po celom letisku. Mala som sa dostaviť na jedno miesto, kde mi oznámili, že ma musia presunúť na skorší let, lebo ten druhý je plný. Povedala som si, že kamošku môžem počkať aj v New Yorku a možno mi ten let pomôže dostať sa zo šoku z veľkého sveta. Túto informáciu o zmene letu som sa dozvedela desať minút pred “naloďovaním”, a tak som išla rýchlo na kontrolu a rýchlo k svojej bráne. A počas celej cesty tam sa po celom letisku ozývalo moje meno: Džana Merazova, Džana Merazova please … Ani neviete, ako mi to zlepšilo náladu. Začala som sa smiať cez slzy. Keď som sedela v lietadle, uvedomila som si, že sa môžu stať horšie veci. Lietadlo môže spadnúť, taxikár ma mohol zabiť, ale ja žijem. Žijem, sedím v lietadle a letím do môjho vysnívaného New Yorku. A hádajte čo? Leteli sme ponad Miami Beach a ja som videla najkrásnejší východ slnka v mojom živote!
(nemala som pri sebe foťák, takže fotky nemám)
