O tom, ako tvrdky prišli o pingpongový stôl

Bola temná noc… Dobre, možno nebola až taka temná, každopádne bola tma a písalo sa léto páně 2011. Keďže moje milované klácelky boli cez leto uzavreté, zažíval som po tri mesiace tvrdý život na legendárnych tvrdkách.

Môj spolubývajúci spal, a ja som si potreboval niečo pozrieť na nete. Nechcel som ho však budiť mojim notebookom, ktorého spustenie pripomína vzlet helikoptéry, a tak som sa vybral do pingpongovej miestnosti. Položil som si svoj book bokom a okamžite ma napadlo, že sa usadím za pingpongový stôl.

obeť

(moja obeť v časoch dávno minulých)

“Hmmm, ale na čo si sadnem?”, uvažoval som a pátravým pohľadom Sherlocka Holmesa som sa obzeral po miestnosti.

“Super, kreslo!”, pomyslel som si s nadšením, hneď čo som si všimol že je pod stolom kreslo, ktoré na mňa volalo, žmurkalo a lákalo ma, aby som si naň sadol. S nadšením som ho vytiahol.

Zrazu zaznela obrovská rana. Nikdy som síce nezažil výbuch supernovy, ale presne tak to znelo.

„Ou“, pomyslel som si, ako môj zrak pomaly skĺzol smerom na na zemi ležiacu kopu dosiek, ktorá ešte pred jedna a pol sekundou bola pingpongovým stolom.

Chvíľku predtým som si totiž nevšimol taký drobný detail – kreslo podopieralo celý stôl, ktorý už mal čo-to odžité. No, a ja som bol ten, čo mu uštedril poslednú ranu.

Vyšiel som na chodbu čakajúc naštvanú „kolejbabu“ (sediacu hneď vedľa) a hlúčik podráždených, čerstvo zobudených študentov. Nikde ani noha.

Klasika, keď je na koleji párty, tak sa vždy nájde niekto, kto sa príde sťažovať, ale ak odpálite šrapnelovú bombu,  ktorú museli počuť aj o tri poschodia vyššie tak sa zrazu všetci tvária že spia.

Vraciam sa naspäť k pohrebisku, s poslednou iskierkou nádeje, či by to nespravil kúsok lepiacej pásky.

S posledným pohľadom na horiace trosky (no dobre, nehoreli, ale znie to dobre) opúšťam miesto činu a zaspávam spánkom zločinca. Výčitky svedomia ma ráno vedú na vrátnicu, kde sa ku všetkému priznávam. Dodnes nechápem prečo, ale zostal som bez trestu.

Nedávno som šiel okolo tvrdiek. Cez okno som videl ako ľudia opäť hrajú pingpong. A dokonca sa objavili bulvárne správy, že známa brnenská celebrita, Michal Mitro bol na ňom  „pristihnutý pri súloži“ (klik).

Tvrdky majú teda nový stôl. Konečne môžem pokojne spávať…

(Friday, March 9, 2012)

Lukáš

Večný optimista. Hyperaktívny blázon, cvok, ktorý je denne predávkovaný endorfínmi. Veľmi rád spoznávam nových ľudí, milujem život a snažím sa ho žiť na 200%.

Môže sa Vám ešte páčiť...


Get Widget