O tom, ako sme prežili Grizzlyho
Rodičom opäť zásadne neodporúčam čítať nasledujúce riadky…
„Lukáš? Lukáš!!! Zavri dvere, je tu medveď!!!“ kričí Magdaléna, kočiška, ktorá práve vonku zapriaha kone za koč. Z tónu jej hlasu je jasné jedno – nerobí si srandu. Okamžite zabuchujem dvere a informujem našich hostí, že je tu Grizzly a nech v žiadnom prípade neopúšťajú budovu. Zároveň na medveďa upozorňujem Arthura, ktorého kuchyňa je verejne prístupná na vonkajšej terase z opačnej strany, ako sú vchodové dvere.
Dobrá správa je, že medveďa, ktorý si to na večeru nasmeroval priamo k nám cez hlavný vchod zavreté dvere odradili. Zlá správa je, že po zmene smeru sa snaží dostať dnu cez kuchyňu. S Arthurom a Allegrou, našou servírkou, kričíme z celých pľúc, aby sme ho vyplašili. Hostia nám vravia, aby sme prestali – chcú si spraviť fotky. Vôbec si neuvedomujú vážnosť situácie. Pokojne ich ignorujeme a bez prestávky pokračujeme v plašení medveďa. Grizzly začína meniť smer a mieri si to k lesu. Arthur okamžite využíva drahocenné sekundy a metre a naskakuje do dodávky. Trúbením ho plaší ešte ďalej od našeho pavilónu. Pripomínam hosťom, že v žiadnom prípade nemajú opustiť budovu a vybieham von smerom k Majde, len aby som zistil, že sa náš medveď vracia.
(Ďalšie fotky pribudnú, keď mi ich naši hostia pošlú na mail)
Smeruje si to priamo k nám a ku koňom a tak kričíme ešte viac ako predtým. Na scénu opäť nabieha Arthur, ktorý znovu naskočil do dodávky – prenasleduje medveďa a trúbením ho plaší preč. Ten konečne definitívne odchádza. Svojim spôsobom nás obišiel a tak sa stále môže vrátiť z minilesíka, za ktorým zmizol.
Paranoidne sledujem každý jeden krík a strom, zatiaľ čo Majda pripravuje kone na urýchlený odchod. Dáva mi za úlohu, aby som stál pred vystrašeným Maverickom a komunikoval s ním, aby sa aspoň trošku upokojil. Gus je flegmatik, toho nevyplaší ani medveď, no o Maverickovi sa to povedať naozaj nedá. Sľubujem mu, že ak to dnes zvládne, tak sa stane mojim novým najobľúbenejším koňom. (Predtým tento ‘titul’ patril jeho staršiemu bratovi Aceovi)
Po drobných komplikáciách s vyplašeným Maverickom, ktoré Majda bravúrne zvláda sú kone čoskoro pripravené. Vraciam sa po hostí s tým, aby bez akéhokoľvek zdržiavania naskočili na voz. Konečne mierime preč, smerujúc do o niečo bezpečnejšej civilizácie. Cestou naspäť vidíme dvojitú dúhu a v tom momente sa cítim, ako by som sa znovu narodil. Fascinuje ma, že sme automaticky dokázali pracovať ako zohraný tím a nikomu sa nič nestalo. Fascinuje ma, že stále žijem.
Hlavnou hrdinkou dňa je jednoznačne Majda, ktorá ako jediná bola celý čas vonku. Keď sa náhodou otočila a pár metrov za sebou zbadala Grizzlyho, zachovala chladnú hlavu. Medveď ju našťastie obišiel, no namieril si to priamo k nám. Keby na mňa nezakričala, aby som zavrel dvere, tak by som si ho vôbec nevšimol. Keby na mňa nezakričala, možno dnes nepíšem tieto riadky. Ďakujem… (28.7.2014)
