Prvé stretnutie so surfom aneb Jana pod vodou

Dnes som sa konečne odhodlala vyskúšať surfovanie. Ehm, resp. dotknúť sa surfu. Vybrala som sa k miestu, kde sa požičiavajú surfy. Samozrejme, že muselo začať pršať, ale svoje odhodlanie som nezmenila. Ako som tak čakala pod jedným slnečníkom, dokým prestane pršať a môžem pokračovať smerom k surfom, videla som dvoch chlapcov so surfmi. Hneď mi skrsla myšlienka prenasledovať ich a nenápadne sa ich spýtať, kde sa tu požičiavajú surfy (aj keď to som samozrejme vedela). Vychcaná mrcha, ako inak by som sa mohla nazvať. Chlapci kráčali ku svojmu kamarátovi lifeguardovi, a keď tam zastali, vyhŕkla som veľmi milo túto otázočku: „Hey guys, where I could rent the surfboard?“ Jeden z chlapcov odpovedal presne podľa mojich predstáv : „Come surf with us!“  Moja odpoveď bola kladná, vtedy sa chlapec pozrel na lieguarda, ktorý mal pri svojej veži opretý surf a povedal mi, že on mi jeho surf určite požičia.

jana-3

Tak som  sa usmiala na lifeguarda, ale ten dosť dlho váhal. Povedal mi totižto, že jeho surf je nový a nerád by oň prišiel. Samozrejme, že som sa mu zaručila, že nemám šancu ho zničiť, pretože som ešte v živote surf nedržala v ruke, a že si to chcem len vyskúšať. A tak mi plavčík všetko vysvetlil a jeden z chlapcov ma už ťahal do vody. Prvé vlny sa mi zdali veľmi ťažké a mala som obrovský problém s ich prekonávaním. (surf som držala stále v rukách) Potom mi chlapec vravel, ako si mám na surf ľahnúť a že sedenie na surfe je ako sedenie na koni. Fajn, vravím si. Na koni som jazdila, tak to bude pohodička. Opak bol pravdou. Snažila som sa prejsť cez vlnu a ľahnúť si na surf, ale v tom prišla vlna a zmiatla ma. Ďalší pokus a vlna ma znovu zmiatla. Chlapec, ktorý bol ochotný dávať mi lekcie a volal ma so sebou bol príliš ďaleko a ja som sa márne snažila prekonávať vlny, ktoré boli vyše mňa. Áno, na prvý deň surfovania som si zvolila úžasný deň, kedy boli veľké vlny a vynikajúco sa surfovalo. Samozrejme tým, ktorí surfovať vedia, nie tým, ktorí sa veľmi ťažko udržia na doske. Ale nevzdávala som to. So zasolenými pľúcami som sa pokúšala na ten surf dostať znovu, ale hádajte, čo prišlo? Ďalšia vlna. Už som tam, konečne ležím a ide vlna. Prekonávam ju a plávam k svojmu chlapcovi, ďalšia vlna je za mnou a chlapec je bližšie. A potom ďalšia a zas som pod vodou. Netuším, čo sa so mnou deje, ale cítim, že surf ma ťahá na hladinu. Výborne, žijem. Idem ďalej. Teraz si skúsim len sadnúť, a keď pôjde vlna otočím sa a spustím sa po nej po ležiačky. Znovu pod vodou. Iná vlna ma zmiatla skôr, ako prišla tá, na ktorú som čakala. Môj chlapec už stál na doske a je som len ticho závidela, že ja si na tú dosku neviem ani poriadne ľahnúť. Ale práve to ma nabudilo, aby som išla ďalej. Lenže neviem, či to má zmysel písať, lebo znovu som skončila pod vodou. Tie vlny išli jedna za sebou a nedokázala som sa cez ne dostať na miesto, kde sa vlny ešte nelámu a kde správni surferi čakajú na tú pravú. Toho miesta som sa nedočkala. Namiesto toho ma to odnášalo ďaleko preč od ostatných, kde už bola veľmi hlboká voda, lebo odtiaľ jazdia vodné skútre s banana boat. Lenže ja som to stále nechcela vzdať, a aj keď si ľudia zrejme mysleli, že sa zrejme utopím, išla som ďalej. V tom som však počula píšťalku. Lifeguard. Zavolala ma von, asi videl, že to nemá cenu. Tak som so sklonenou hlavou vyšla von z vody a povedala mu, že som asi nevyzerala ako surfer, ale že aspoň von sa budem snažiť spraviť dojem.  Hrdo som kráčala s jeho surfom v ruke a vtedy sa mi omotala šnúra od surfu do druhej nohy a skoro som spadla. Rozosmiala som väčšinu pláže a spravila si svoju malú show.  „Dobre, nebudem sa hrať na surfera,“ povedala som si. Lifeguard mi vysvetlil, že bude lepšie, keď si požičiam surf pre začiatočníkov, nejaký väčší.  Na tomto surfe sa učil jazdiť niekoľko mesiacov, lebo je menší a užší a ťažšie sa na ňom drží balans. Okrem toho mi odporučil neučiť sa surfovať, keď na veži veje červená vlajka a vlny sú veľmi vysoké. Chcela som si spraviť aj fotku, ale mala som v sebe toľko endorfínov, že som na to zabudla. Každopádne po dnešnom dni viem, že to určite ešte skúsim a budem rada, ak si na surf aspoň kľuknem.

Jana Mrázová

Janka bloguje o svojich zážitkoch zo slnečnej Ameriky.

You may also like...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>


Get Widget