O tom, ako som sa stal závislým na Mile
Po dlhom váhaní som sa konečne rozhodol verejne prehovoriť o svojej závislosti a vyrozprávať príbeh o tom, ako som do toho vlastne spadol.
Ako to už pri väčšine podobných príbehov býva, všetko sa začalo veľmi nenápadne…
Začiatok
Hovorí sa, že prvá dávka je vždy zadarmo. Ani ja nie som výnimkou. Píše sa 16. marec 2013, som v Bratislave a môj kamoš Maťo práve otvára svoje balenie Mily. Pôsobí naozaj nevinne a v živote by som o ňom nepovedal, že je díler. Pozerá na mňa a pýta sa:
Chceš kúsok?
Chvíľku váham, ale potom si hovorím, že nemám čo stratiť. V živote som sa tak nemýlil. Odlamujem si asi tak štvrtinu a netuším, že sa blížim ku priepasti…
Prvá dávka
Drogy rozdeľujeme na mäkké, tvrdé a… potom je vlastne už len Mila.
Tá jednoznačne patrí medzi najnávykovejšie. Vďaka obrovskému lobingu Sedity však oficiálne nie je vôbec klasifikovaná ako droga, nehovoriac o jej rozšírenosti. A o tom, že sa k nej veľmi ľahko môžu dostať aj malé deti by sa dal napísať ďalší článok!
Hneď ako moje chuťové poháriky zaregistrovali, čo som to vlastne ochutnal, rozšírili sa mi zreničky, ruky sa mi začali triasť a odvtedy som myslel len na jedinú vec. Ako sa dostať k ďalšej dávke.
Druhá, tretia, štvrtá…
Po návrate do Brna počiatočné abstinenčné príznaky pominuli, no Milu zrazu vidím všade. Odhodený obal povaľujúci sa na zemi, ktorú si niekto splietol s odpadkovým košom. Odvraciam zrak na okoloidúceho, ktorý práve je Milu!!! V práci zisťujem, že ma Mila čaká aj v automate a ja už viac nedokážem odolávať. Druhá dávka je ešte lepšia ako prvá a ja mám pocit, že som v nebi.
Podvečer opúšťam prácu a pri večernom nákupe zisťujem, že majú Milu v akcii. To predsa nemôže byť náhoda!
Kupujem hneď tri a začínam si uvedomovať, že som závislý. Postupne prestávam počítať dávky. V tie lepšie dni si dávam len jednu. Občas však do toho spadnem a dám si aj tri.
Život so závislosťou
Našťastie sa mi už podarilo dostať z najhoršieho a stabilizoval som sa na jednej dávke týždenne. Nechápem ako sa to mohlo stať. V detstve som nikdy Milu neochutnal a vždy som jedol len neškodné Horalky. Jednoducho, ak sa vám náhodou dostane do rúk Mila, buďte naozaj opatrní. Môže sa Vám stať to, čo mne.
Upozornenie na záver: Toto (nanešťastie) nie je PR článok. Za jeho napísanie som nedostal ani jednu Milu! Ale v prípade, že ma nejakou chcete obdarovať, len smelo do toho. Môžete ma kontaktovať na facebooku, alebo cez e-mail. Nebojte, už som vyliečený. Naozaj!!
(Sunday, August 25, 2013)
