Polnočné kúpanie

Je pol noc, a nad Brnom sa konečne spúšťa zaslúžený lejak po týždni júnových horúčav.

Rozmýšľam čo by som ešte pred spaním spáchal a tak idem za Srnkom a Sašou, a oznamujem im, že nastal čas na ďaľšiu dávku našej každodennej seriálovej drogy. Saša už má svoje tipické tiky v oku, ktoré sa objavujú vždy keď je bez nového dielu dlhšie ako 24 hodín. Ak čoskoro nedostane svoju dávku, hrozí jej celkový kolaps organizmu. Zrazu však vchádza do izby Rado, ktorý jedinou vetou mení moje plány a Sašine vyhliadky na život:

Ideme sa kúpať na kravák!

 

Ešte to ani poriadne nestihne dopovedať a už sa bežím nahodiť k sebe na izbu do plaviek. Opaľovací krém zostáva pre dnes nepovšimnutý nielen pre to, že je noc, ale hlavne preto, že ani žiadny nemám.

Zisťujem, že okrem mňa a Rada ide ešte Jarajz, Mišo, Maťo a Peťa. Milujem spontánne akcie. Človek sa chystá pozrieť si v kľude na dobrú noc svoj pravidelný večerníček (čítaj  Scrubs) a o päť minút na to v plavkách počas búrky smeruje na v noci zavreté kúpalisko.

Schádzame po schodoch a na prvom zbadám Paulu, ktorá práve vychádza zo svojej izby. Zatiaľ sa moc nepoznáme, ale opäť sa mi na tvári zjaví úsmev ako vždy keď ju stretnem. V hlave sa mi totiž vynára flashback na to, ako som sa s ňou zoznámil.

*Spoločenská miestnosť, študijná nálada*

Po asi 5 minútovom náhodnom rozhovore sa jej zo zvedavosti pýtam:

– Ako sa voláš?

Očividne je úplne očarená mojou charizmou a prirodzeným šarmom, keďže znechutene skriví tvár a vyštekne na mňa:

– NAČO TI TO JE?

Ja, krehké a plaché stvorenie, to chcem samozrejme vedieť preto, že mi mama odmalička zakazovala baviť sa s cudzími ľuďmi. S úsmevom odpovedám:

– Aby som ťa mohol prenasledovať.

Neuplynie ani sekunda a dozvedám sa od nej nielen meno, ale aj priezvisko. Ou jé, nech žije pud sebazáchovy…

Vďaka mojim úžasným dedukčným schopnostiam Sherlocka Holmesa (drží v ruke šampón a uterák) je mi hneď jasné, že má namierené do sprchy. Trvá mi asi minútu a dvadsaťdva sekúnd, kým sa mi podarí ju spracovať. Jej “tebe vážne prepína”-pohľad sa zrazu mení na nadšenú iskru v oku novej členky našej dobrodružnej výpravy. Mišo medzitým stihol naverbovať Lucku a môžeme vyraziť.

Blížime sa na miesto určenia a pomaly prestáva pršať. Preskakujeme plot a pekne potichučky a nenápadne sa približujeme k bazénu. Už sme skoro pri ňom keď zrazu niečo strašne nahlas zasyčí a skoro dostávam infarkt. Hmm, neva, to len Peťa nechtiac pustila sprchu. Toľko k nenápadnosti…

O pár sekúnd sme už vo vode – plávame, hráme sa, ‘bojujeme’ a užívame si to se vším všudy. Búrka zúri okolo Kravej hory, ale priamo na nej je celkom kľud, dokonca už len veľmi slabo kvapká.

Keďže blesky udierajú kam sa len pozrieme, čoskoro sa vynára celkom prirodzená filozofická otázka:

Aká je šanca, že sem teraz do bazénu trafí blesk?

Ja som však optimista, a verím, že aj keby sem ten blesk dopadol, tak by sme akurát dostali nejaké špeciálne schopnosti a pri najhoršom by nám to pokazilo účes.

Blesk naozaj nie je až tak reálna hrozba, zato strážnik je viac než skutočný. Stále sa obzerám “či niekto nejde”, a začínam mať pocit, že moja paranoja tiež už dostala paranoju. Zrazu úplne zamrznem – niekto sa k nám blíži. Ešte skôr než nám v hlavách stihne vzniknúť myšlienka na útek spoznávame v neznámej osobe Rada, ktorý sa vracia z prieskumu a s úsmevom nám oznamuje, že vďaka búrke nás z brehu vôbec nie je počuť.

To znamená že na rad prichádza celkom hlučná šmýkalka, ktorá je zlatým klincom programu. Po nej už väčšina ľudí vylieza z vody a tak aj ja pomaly plávam k brehu, trošku sklamaný, že sme nemuseli pred nikým utekať. Hopláá, ale prečo zrazu majú všetci na brehu tak na ponáhlo? Otáčam sa, a vidím približujúci sa kužeľ baterky a tak aj ja beriem s obrovským úsmevom nohy na plecia. To viete, svetloplachosť.

Spolu s našim útekom začína riadny lejak, a aj keď sme čoskoro v bezpečí, ďalej bežíme bosí v daždi, a užívame si každú jednu kvapku…

THE END

Na záver by to chcelo článok legálne ošetriť, takže, ehmmm, pre prípadné priestupkové konanie:

Všetky udalosti, miesta a mená sú vymyslené a akákoľvek podobnosť s reálnymi udalosťami, skutočnými osobami a miestami je čisto náhodná.

(Monday, July 9, 2012)

Lukáš

Večný optimista. Hyperaktívny blázon, cvok, ktorý je denne predávkovaný endorfínmi. Veľmi rád spoznávam nových ľudí, milujem život a snažím sa ho žiť na 200%.

Môže sa Vám ešte páčiť...


Get Widget